Nabíjací vozíky - štartovanie

Vytvorený 30.11.-0001 (Aktualizácia 05.10.2026)

Obsah článku

• Olovená batéria – konštrukcia
• Olovený akumulátor – vlastnosti
• Údržba a nabíjanie autobatérií – postup
• Najčastejšie poruchy automobilových akumulátorov
• Čo je dobré vedieť o štartovacej pomoci

Olovnatý akumulátor – konštrukcia

V súčasnosti sú najčastejšie používané olovené autobatérie s náplňou z riedenej kyseliny sírovej. Základ takejto autobatérie tvoria dve olovené dosky (póly) oddelené izolačným separátorom. To je základ jedného článku batérie. Články autobatérie sú potom zapojené do série. Počet článkov autobatérie určuje výsledné napätie autobatérie – najčastejšie 12 V alebo 24 V. Veľkosť dosiek článku určuje kapacitu autobatérie. V autobatérii prebieha počas nabíjania a vybíjania obojsmerný chemický proces vyjadrený vzorcom:

_{PbSO4 H2O PbSO4 ↔} Pb _{2H2SO4 PbO2}

pričom smer šípky doprava opisuje proces nabíjania a smer šípky doľava proces vybíjania. Pri nabíjaní sa zvyšuje koncentrácia kyseliny sírovej a elektrolyt hustne. Pri vybíjaní sa naopak elektrolyt riedi. Toto sú, okrem iného, veľmi dobre rozpoznateľné znaky stavu nabitia autobatérie. Ďalším znakom nabitia autobatérie je jej napätie.

Olovnatý akumulátor – vlastnosti

Na začiatku procesu nabíjania je napätie na článok batérie 1,75–2,2 V a hustota elektrolytu 0,95–1,15^g/cm3. V strednej fáze nabíjania sa napätie na článok zvýši na 2,2–2,45 V a hustota elektrolytu je 1,25^g/cm³. Od tohto momentu sa autobatéria začne takzvaným „variť“ – okrem rozkladu síranu sa spustí elektrolýza vody na vodík a kyslík. Konečné znaky nabitia u bezchybnej autobatérie (pri pripojenej nabíjačke) sú: napätie na článok 2,7–2,8 V. V tejto fáze je proces nabíjania ukončený a ďalej prebieha už len elektrolýza vody.

V tejto fáze má autobatéria tiež najnižší vnútorný odpor (cca 0,001 Ω). To je veľmi dôležité pre štart. S poklesom stavu nabitia stúpa tento vnútorný odpor, čo má za následok zníženie štartovacieho prúdu. Aj zníženie teploty elektrolytu rýchlo zvyšuje vnútorný odpor autobatérie. Keďže pri bežnom benzínovom motore je štartovací prúd približne 70–130 A, hodnota vnútorného odporu autobatérie je veľmi dôležitá – čím je nižšia, tým lepšie pre štart.

Údržba a nabíjanie autobatérií

Väčšina dnešných moderných autobatérií sa dodáva v naplnenom a nabitom stave. Olovené batérie však podliehajú procesu tzv. samovybíjania, a preto je dôležité, ak sa batéria nenabíja počas jazdy, občas ju nabiť nabíjačkou. Aj funkčný akumulátor sa po približne 3 mesiacoch sám vybije.

Štandardne sa odporúča nabíjať olovené autobatérie prúdom I (A) = 0,1 C (Ah), kde C je kapacita autobatérie uvedená na jej štítku. Samozrejme je možné nabíjať aj väčším prúdom, ale len do začiatku tvorby plynov v batérii, potom je potrebné prúd znížiť. 

Ak sa nabíjanie batérie zanedbá a batéria je dlho vo vybitém stave, hrozí jej tzv. „sulfatácia“, čo je ťažko zvrátiteľný jav, pri ktorom sa na olovených doskách usadzujú kryštáliky síranu olovnatého a batéria zásadným spôsobom mení svoje vlastnosti.

Hlavnými príznakmi sulfátovaného akumulátora sú: tvorba plynu v článkoch krátko po začatí nabíjania, zvýšené napätie na svorkách batérie krátko po začatí nabíjania, rýchle zahrievanie počas nabíjania a rýchla strata kapacity autobatérie. Ako už bolo opísané, sulfátácia je ťažko odstrániteľný jav, niekedy ju možno čiastočne odstrániť opakovaným nabíjaním veľmi malým prúdom

_Inab (A) = 0,05 – 0,025 × C (Ah)

Nabíjanie je potom veľmi dlhé a batéria musí na konci nabíjania vykazovať znaky úplného nabitia opísané vyššie.

Sulfatácia batérie je častou príčinou reklamácií nabíjačiek s automatickým vypnutím po dosiahnutí plného nabitia. Ako už bolo uvedené vyššie, sulfátovaná batéria krátko po zapnutí nabíjania vykazuje zvýšené napätie na svorkách a automatická nabíjačka to vyhodnotí ako úplné nabitie batérie. V tomto prípade nejde o poruchu nabíjačky, ale o poruchu batérie.

Najčastejšie poruchy automobilových batérií

Okrem sulfátovania je najčastejšou poruchou oloveného akumulátora tzv. skrat článku. Je to spôsobené usadzovaním vodivého kalu z rozpadnutej olovenej dosky článku akumulátora, ktorý skratuje dosky článku s opačnou polaritou. Batéria má potom veľký vnútorný odpor a znížené celkové napätie na svorkách o približne N × 2 V, kde N je počet vadných článkov. Po pripojení nabíjačky k takejto batérii dodáva nabíjačka neprimerane vyšší prúd, prípadne sa odpojí nadprúdovou ochranou. Takto poškodená batéria je ďalej nepoužiteľná.

Ďalšou najčastejšou poruchou je zamrznutie vybitej batérie a následné prasknutie obalu. Takéto poškodenie vyrieši len ekologická likvidácia batérie.

Čo je dobré vedieť o podpore štartovania

Prvé pravidlo hovorí, že je zbytočné a škodlivé pomáhať pri štarte s vadnou, napr. skratovanou batériou. Pri spustení štartovacieho zdroja na takúto batériu sa väčšina energie (prúdu) štartovacieho zdroja premrhá vo vadnej batérii. Druhé pravidlo znie: nikdy nepoužívajte pomocné štartovanie bez pripojenej štartovacej batérie. Toto sa netýka pomocných štartovacích zdrojov s vlastným akumulátorom!!

Pomocné štartovanie sa väčšinou využíva pri mraze, keď olovená batéria v dôsledku prirodzeného fyzikálneho procesu má vplyvom nízkej teploty elektrolytu nižšiu kapacitu a väčší vnútorný odpor ako pri teplote napr. 20 °C, aj keď je normálne nabitá.

Čo je potrebné skontrolovať pred pripojením štartovacieho zdroja? Ako bolo uvedené vyššie, batéria musí byť v prevádzkyschopnom stave a nesmie mať závažné vady (skratovaný článok atď.). Je potrebné skontrolovať napájacie svorky pripojenia akumulátora vo vozidle. Prechod medzi svorkou kábla a kontaktom batérie nesmie byť zoxidovaný a musí byť pevne dotiahnutý. Ak nie je táto podmienka dodržaná, na kontaktoch batérie vzniká významný prechodový odpor. Pri spustení štartovacieho zdroja, keď je batéria krátkodobo zaťažená zvýšeným napätím a slúži ako vyrovnávač napätia, môže pri prechodovom odpore na kontaktoch batérie dôjsť k prepätiu v elektrickom rozvode vozidla. To môže za mimoriadne nepriaznivých okolností poškodiť elektronické vybavenie vozidla.

Toto nebezpečenstvo dokážu eliminovať iba impulzne riadené nabíjačky s podporou štartovania, napr. modely Telwin – Startronic a Digistart, u ktorých je vznik prepätia elektronicky zabránený.

A teraz samotný postup pri spustení pomocného štartovania. Pred spustením pomocného štartovania „oživte“ batériu pripojením na zvýšený nabíjací prúd približne na 10–15 minút. Potom spustite podporu štartovania a začnite štartovať. Obmedzte podporu štartovania na čo najkratší čas, 3–5 s. Ak sa motor v tomto čase nenaštartuje, urobte prestávku približne 2–5 minút, počas ktorej opäť oživte batériu zvýšeným nabíjacím prúdom a potom opakujte štartovanie.